Rubrika: Peniaze

Akcie a dlhopisy predstavujú dva rozdielne spôsoby, ako môže účtovná jednotka získať peniaze na financovanie alebo rozšírenie svojich operácií. Keď firma vydáva akcie, predáva časť svojho majetku výmenou za  peniaze. Keď účtovná jednotka vydá dlhopis, vydá dlh s dohodou o zaplatení úrokov za použitie peňazí.

Ako to v praxi funguje?
Akcie sú jednoducho podiely jednotlivých spoločností. Povedzme, že spoločnosť  prešla svojou počiatočnou fázou a stala sa úspešnou. Majitelia sa chcú rozšíriť, ale nedokážu to robiť výlučne prostredníctvom vlastného príjmu, ktorý získajú prostredníctvom svojich činností. V dôsledku toho sa môžu obrátiť na finančné trhy na dodatočné financovanie. Jedným zo spôsobov, ako to urobiť, je rozdeliť spoločnosť na akcie a potom predať časť týchto akcií na voľnom trhu v procese známom ako ,,počiatočná verejná ponuka" alebo IPO. Človek, ktorý si kúpi akciu, teda kúpi skutočný podiel spoločnosti, čo ho robí čiastočným vlastníkom.
Dlhopisy na druhej strane predstavujú dlh. Vláda alebo iný subjekt, ktorý potrebuje získať peniaze si požičia na verejnom trhu a následne zaplatí investorom úrok z tejto pôžičky. Každý dlhopis má určitú nominálnu hodnotu (napríklad 1000 EUR) a zároveň platí kupón investorom. Napríklad dlhopis vo výške 1000 eur s kupónom 4% zaplatí investorovi dvakrát do roka 20 eur  ročne (40 eur ročne), až do splatnosti. Po splatnosti sa investorovi vráti celá suma jeho pôvodnej istiny.

Rozdiel pre investorov
Vzhľadom na to, že každá akcia predstavuje vlastnícky podiel v spoločnosti , vlastníci majú podiely na zisku ale i stratách spoločnosti. Niekto, kto investuje do akcií, môže mať prospech, ak spoločnosť dobre funguje . Súčasne však riskuje, že spoločnosť môže fungovať zle a akcie môžu klesnúť  alebo v najhoršom prípade úplne zmiznú.
Dlhopisy  sú viac preferované investormi, pre ktorých je príjem priorita. Dlhopisy sú menej rizikové ako akcie. U väčšiny dlhopisov je tendencia splatenia celej sumy istiny do splatnosti a riziko straty je oveľa nižšie, ako je to v prípade akcií.

Čo je pre vás to pravé?
Veľa ľudí investuje do akcií aj dlhopisov, aby diverzifikovali svoje riziko. Rozhodovanie o vhodnej kombinácii akcií a dlhopisov vo vašom portfóliu je podmienené vašim časovým horizontom, toleranciou voči riziku a investičnými cieľmi.

Ako ukázala prax, len niekoľko podnikateľov môže jasne zodpovedať isté otázky. Často však závisí od odpovedí zriaďovateľa, či spoločnosť priláka investície, alebo nie. Externí investori, ktorí sa rozhodnú, či investujú do projektu alebo nie, sa najskôr pozerajú na výkonnosť podnikania a príslušné metriky. Ale až neskôr – na tím, produkt a tipy vašej vlastnej intuície.

Význam odpovedí , by sa mal pripisovať strategickým manažérom. Vytvárajú svoje podnikanie z dlhodobého hľadiska, vedia, ako stanoviť skutočné ciele pre zisk a dosiahnuť ich. Takéto spoločnosti sú pravdepodobnejšie schopné prilákať viac zahraničného kapitálu a záujem investorov. Zvyšok spravidla nezískava toľko, koľko sa snaží udržiavať nad vodou – od jednej peňažnej medzery k druhej. Ak chcete zastaviť "zaplombovanie" vo vašej firme, chcete ju premeniť na stroj na zarábanie a investovanie, je čas sa sami obrátiť na tieto tri otázky.

1. Kto je Váš zákazník a koľko Vás stojí?

V každej firme, skôr ako začnete zarábať peniaze za klienta, musíte minúť peniaze na jeho "nákup", teda investovať do prilákania a budovania správnej komunikácie. Koľko vás každý nákup bude stáť? To dosiahnete vypočítaním  nákladov na získanie zákazníka (CAC, náklady na obstaranie zákazníka). Skladajú sa z kumulatívnych marketingových a predajných nákladov.  Ak chcete odstrániť vplyv sezónnosti, je lepšie počítať ročne. Výsledný údaj sa musí porovnať s príjmom na určenie životaschopnosti vášho obchodného modelu. Sledujte, či je metrika v dynamike, pretože pri spustení nových reklamných kampaní a rastúcej konkurencii sa zvyšujú náklady na prilákanie zákazníkov.

1. Koľko peňazí Vám klient „zarobí“?

Tento ukazovateľ je dobrým ukazovateľom, či je spoločnosť schopná predávať tovary alebo služby.. Takže tu existujú otázky: viete, ako urobiť predpredaj, krížový predaj, rozvíjať affiliate programy pre spoluprácu? Viete, ako vyzerá vaša sortimentová matica? Ktoré výrobky prinášajú najviac príjmov a aké produkty sú vhodné pre predpredaj?

1. Ako často sa zákazník vráti?

Keď viete, ako často sa k vám vrátia zákazníci, môžete vypočítať ich životnú hodnotu (LTV, Lifetime Value). Ide o celkový zisk spoločnosti, ktorý dostáva po celú dobu spolupráce s klientom. Americký venture investor David Skok tvrdí, že väčšina začínajúcich podnikov upadne kvôli tomu, že CAC prevažuje nad LTV. Keď začneme zvažovať náklady na prilákanie jedného klienta a LTV s vlastníkmi firiem, čísla sa často stávajú dôvodom na pochopenie celej Vašej situácie. Po výpočte druhého ukazovateľa môžete začať premýšľať o tom, ako ho zvýšiť. Koniec koncov sa zákazníci vracajú nielen preto, že sú spokojní s kvalitou produktu. Opäť prichádzajú aj k predávajúcemu, s ktorým si vytvorili dobrý, seriózny vzťah.

Položili ste si niekedy otázku ako je možné, že vlády, korporácie, firmy alebo rodiny sa spoločne topia v nepredstaviteľných dlhoch? Zamysleli ste sa niekedy nad tým ako vôbec môže byť toľko peňazí na požičiavanie? Pravda je taká, že banky peniaze nepožičiavajú ale vytvárajú z dlhov.

 
A pretože dlh je v podstate neobmedzený, to isté platí aj pre množstvo peňazí.
Nie je to zarážajúce, že napriek neuveriteľnému bohatstvu zdrojov, inováciám a produktivite, ktoré nás obklopujú, takmer všetci – vlády, firmy, jednotlivci sú ťažko zadlžení bankám? Ako je možné, že ľudia, ktorí produkujú všetko bohatstvo sveta sú ťažko zadlžení ľuďom, ktorí iba požičiavajú peniaze reprezentujúce toto bohatstvo? Akonáhle si uvedomíme, že peniaze sú v skutočnosti tvorené dlhom, prídeme na to, že keby neexistovali dlžoby, neexistovali by ani peniaze.
 
Väčšina ľudí si myslí, že ak by sa splatili všetky dlhy, stav ekonomík by sa zlepšil.Je to však klamlivý dojem. Platí to len vtedy, ak túto skutočnosť berieme z hľadiska jednotlivca – čiže nás. Ako príklad postačí fakt, že máme viac peňazí k dispozícii keď nám skončí splácanie úveru. Aj preto si myslíme, že ak by nikto na svete nedlhoval tak by bolo omnoho viac peňazí na utrácanie.
Lenže v dnešnom peňažnom systéme by nastal presný opak – ak by neboli dlhy, neboli by žiadne peniaze.
 
Drvivá väčšina peňazí totiž nie je vyrábaná nejakou mincovňou ako si to mnoho ľudí predstavuje. Peniaze sú vytvárané v bankách. A nie, nie sú to peniaze, ktoré boli do banky vložené vkladateľmi. V skutočnosti banky, ktoré peniaze požičiavajú, ich aj vytvárajú. Sú vytvorené priamo zo záväzku dlžníka ich splatiť. Svojím podpisom sa zaväzuje splatiť pôžičku (a úrok) čím môže stratiť dom, auto, majetok, ktorým za splatenie ručí. Takže nie úver ale váš majetok je skutočnou hodnotou v úverovej dohode.

 
Spolu s nekontrolovanou „produkciou“ peňazí a dlhov neustále rastie aj ekonomika. Jej exponenciálny (nepretržitý) rast zo sebou prináša aj jeden veľmi nepriaznivý faktor: rast vyžaduje neustále sa stupňujúcu spotrebu, drancovanie prírodných zdrojov a zvyšovanie tvorby energie. Stále viac prírodných zdrojov musí padnúť a premeniť sa na odpad aby celý systém neskolaboval.
 
Ako z toho von? Z tohto začarovaného kruhu sa dá vyjsť len ak prijmeme dané skutočnosti ako fakt a pokúsime sa nájsť alternatívne spôsoby života.
 

Ekonomiku tvorí viacero subjektov, jednými z tých najdôležitejších sú výroba tovaru a poskytovanie služieb. Čiže vravíme o zamestnaniach, práci, alebo podnikaní. Takmer každá práca či podnikateľská činnosť v ekonomike zanecháva svoju viditeľnú stopu a je jej podstatnou súčasťou. Výroba plní trh, z trhu ľudia kupujú tovar za peniaze, mimo nákupu sa im poskytujú viaceré príjemné ale i užitočné služby, za ktoré takisto platia. Peniaze sú tak v obehu a sú motiváciou ľudí k práci či podnikaniu, peniaze nás motivujú ku kúpe produktov na trhu alebo k využitiu služieb, pričom sa produkuje a tvorí. Tvorí sa ekonomika. No nie každý je so svojim pracovným zaradením spokojný a nie každý zarába rovnako. Existujú pomerne veľké rozdiely. Práve preto sa poďme v tomto článku pozrieť trochu pozitívnejším smerom a to na zamestnania, ktoré sú v pomere stres/zárobok údajne najsympatickejšie. Budem sa inšpirovať výsledkami spracovanými v USA.

Učiteľ práva
Toto povolanie sa zaoberá vyučovaním práva, avšak v podstate nie jeho zložitým využitím v praxi. Táto činnosť v podstate ani neobhajuje svojich klientov, ale vzdeláva. Venujete sa teórii práva a vašou úlohou je učiť ju. Priemerný ročný zárobok 126 230 USD (amerických dolárov) zrejme vyučujúceho poteší. K vykonávaniu tejto profesie je potrebné minimálne bakalárske vzdelanie.

Inžinier v obore počítačového hardvéru
Práca snov asi pre každého, kto si raz začas dokupuje novšie súčiastky a následne ich vkladá do svojej počítačovej skrinky a s nadšením testuje ich rýchlosť či výkon. No v tomto prípade už nejde iba o koníčka, inžinier počítačového hardvéru za kvalitu hardvéru ručí a za výkon zostrojeného počítača nesie zodpovednosť. Počítače putujú na trh pre komerčné účely, ale nielen to. Na hardvér v zostrojenom počítači sa musí spoľahnúť i armáda či vedci. Táto profesia vynáša ročne 114 970 USD a takisto vyžaduje minimálne bakalárske vzdelanie.

Ekonóm
Opäť vravíme o pozícii zaoberajúcej sa teóriou. Táto pozícia si žiada študovanie produkcie, distribúcie zdrojov, tovaru a služieb. Ročný príjem značí sympatickú čiastku 109 230 USD a opäť vravíme o potrebe minimálne bakalárskeho vzdelania. 

Prísť v podnikaní s niečím originálnym, to môže ísť dvoma opačnými smermi, pokiaľ sa pozrieme na úvahu týkajúcu sa otázky úspechu. Pokiaľ sa pozrieme do histórie tak vidíme, že originálne nápady sa stali buď prevratnými a revolučnými, priniesli svojmu autorovi obrovský finančný zisk a popularitu, alebo na druhej strane vidíme zahanbujúce prepadáky, finančné straty a stratenú dôveru zákazníkov.

•          Ísť však s prúdom značí úspech, ale priemerný úspech.
S tým sa niekto uspokojí, iný zasa nie. Tak si myslím, že pokiaľ si človek od podnikania sľubuje niečo viac, nesmie sa báť odlíšiť a riskovať. Ale je to otázne, ako som spomenul, môže to nabrať dva opačné smery. No možno by ste sa čudovali, aké bizarné nápady už viedli k úspechu a vysokému finančnému zisku. Pri niektorých nebola potrebná ani väčšia investícia či snaha. No ako sa vraví: "Nikdy nehovor nikdy." A možno sme sa dozvedeli o nejednom prípade, kedy sme sa čudovali, aké peniaze sú ľudia schopní investovať do určitého produktu alebo služby, či skôr do akých produktov a služieb. Ale tým bizarným či netradičným nápadom skrátka nemožno odoprieť odvahu či určitý humor, možno v niektorých prípadoch originalitu či nápaditosť.

Práve bizarným, avšak úspešným nápadom v podnikaní chcem venovať tento článok.

Istý Angličan spustil svoju webovú stránku s tým, že na nej prenajme priestor na reklamu, či skrátka priestor firmám a spoločnostiam. Neviem, čo sa odohrávalo v jeho hlave keď  zverejnil, že za 1 pixel prenájmu svojej stránky si účtuje 1000 Dolárov! Za 1 Pixel! To je úbohý malý štvorček na ploche.

•         Kto by tomuto amatérovi platil, však?
 No predstavte si, ľudia platili. Jeho webová plocha mala rozlohu 1000 x 1000 pixelov a dokopy mu formou tohto predaja vyniesla milión.
•         Tento prípad "podnikania" však nepovažujem za akýsi tvorivý, skôr vypočítavý. Preto sa pozrime ešte na jeden, trochu odlišný nápad.
Predstavte si, že si opriete svoju hlavu o taký príjemný teplý vankúš. Istá žena vymyslela vankúše, ktoré sa dajú zohriať v mikrovlnnej rúre. Dnes je finančne za vodou. 

•         Myslím si, že pre tvorenie správneho systému je dôležité myslieť na dve veci. Ekonomiku a ideu.

Ekonomika, finančné riadenie štátu, to je pre štáty dôležitým faktorom. Predsa od ekonomickej situácie štátu by sa mala rozvíjať i dotyčná zem. Rozvíjať sa môže iba vďaka  peniazom, ktoré prináša úspešná ekonomika. V opačnom prípade budú následky fatálnejšie, krajina bez peňazí nemôže mať na financovanie školstva, zdravotníctva, na cesty, no skrátka nastala by anarchia. Vtedy existuje iba jedna možnosť, požičať si peniaze od inej krajiny a tým sa voči nej zadlžiť. Finančne, zrejme však aj názorovo. Avšak na splácanie takejto "pôžičky" budú doplácať generácie, krajina v tomto smere nebude mať zrovna slobodnú možnosť rozvoja. Všetky služby, budovy, cesty, domy, všetko sa môže rozvíjať iba vtedy, pokiaľ je ekonomika stabilná, alebo skôr prosperujúca. Pokiaľ hrozí fatálne ovplyvnenie tohto stavu, niektoré krajiny sú schopné ísť do vojnového konfliktu. Zlá ekonomická situácia taktiež vedie k občianskym nepokojom, kedy už k vyvolaniu vojny, alebo označeniu nepriateľa stačí veľmi málo.

Idea, idea je duševnou záležitosťou, každý človek má svoj určitý pohľad na to, čo je správne a či nesprávne, alebo ako by mal svet ideálne fungovať. Myslím si, že tento pocit každého z nás sprevádza celý život a mali by sme zo strany systémov cítiť podporu, túto svoju ideu realizovať. No žiaľ, v dnešnej dobe sa idea zabíja, dokonca nie je želaná, pričom do kurzu sa tlačí postoj, aby sme prestali snívať, aby sme prestali byť idealistami, aby sme obmedzili naše myslenie iba na výplatu a nákupy. Žiaľ, takouto "ideou" húpajúceho koníka sa dnes prezentujú nielen mnohí ľudia, ale aj systémy a štáty celkovo.

•         Túžbu po správnosti v sebe dusíme, avšak je pravdou, že v dobe pred 21.storočím bolo ideové zmýšľanie v kurze. Vlastne ideové zmýšľanie mnohých smerov nám priniesla doba pred 21.storočím. Od 21.storočia žiadne idee nepribudli!

Ale pravdupovediac, ideová eufória priniesla druhú svetovú vojnu, vlastne aj prvú svetovú vojnu, koncentračné tábory, režim, diktatúru,… no a tak ďalej.
Aj tak si však myslím, že ideu by v sebe spoločnosť zabíjať nemala, avšak treba sa vyvarovať následkom, ktoré by nám priniesli vojnu a útlak. Z vojny a z útlaku nevíde ako víťaz nikto, všetci budú porazení.

•         Dobrá idea by sa mala vedieť spojiť s funkčnou ekonomikou, ale aj ľudskou stránkou. V dnešnom svete je to ale otázne, avšak treba to skúsiť, aspoň pre budúce generácie, ktoré prídu po nás. Mať zmysel života iba v jednom smere, podporovaní trhu a ekonomiky na úkor zabíjania vznešených ľudských vlastností , to súdim ako úpadok.