Rubrika: Zábava

Hovoria im aj ženy s deravými nosmi, to kvôli ozdobe tváre, ktorá v minulosti bola vlastne nutnosťou, ale niektorým ženám sa zapáčila a v tradícii pokračovali. No vláda v Indii tento drastický spôsob ozdoby tváre zakázala, a preto kvôli tomu už mladé ženy s týmto „deravým „ nosom nenájdeme.

 
Kde ich nájdete
Tento kmeň na severovýchodnom cípe Indie, v údolí Ziro, o ktorom bude reč, si žije svoj každodenný život, ktorý je vzdialený od okolitej civilizácie hlavne svojimi rituálmi a spôsobmi, akými si zdobia tvár ženy tohto kmeňa. Sú to hlavne ony, ktoré preslávili tento kmeň takýmto jedinečným, drastickým rituálom, pri ktorom si hyzdia tvár. Dnes žije v tomto kmeni sotva 26 tisíc ľudí.  Bývajú v útulných a čistých, ale skromných domoch z bambusu a dreva a obrábajú okolité ryžové polia.
 
Drastické úpravy tváre
 
Tento kmeň spoznáte veľmi ľahko podľa tvárí starších žien, ktoré majú namiesto nosných dierok drevené disky. A čím väčšia je táto ozdoba, tým je žena aj mimo svojho kmeňa známejšia. Tváre majú potetované, no všetky ženy rovnako. Cez čelo až po spodnú peru majú zvislú čiaru, bradu im zdobí päť zvislých a jedna vodorovná čiara. Čo to znamená, prečo s ženy od určitého veku takto tetujú?  Za všetko môže odveká rivalita. Presný termín, odkedy sa toto tetovanie prevádza, nie je známy, ale dôvod je jasný. Ženy nesmeli byť pre členov ostatných kmeňov atraktívne, preto im deformovali nosy a tetovali tváre. Príslušníci iných kmeňov často ženy z kmeňa Apataniov unášali, pretože sa tradovalo, že boli veľmi pekné, no vekmi sa z pôvodného účelu stal len rituál, ktorý je súčasťou kultúry tohto kmeňa. Indická vláda v roku 1970 tieto kruté praktiky zakázala, odvtedy sa už nevykonávajú, takže už žije posledná generácia týchto žien, ktoré ešte majú zdeformované nosy a tetovanie na tvárach.

 
Tradícia viacerých svadieb
 
V kmeni Apatani žijú veľmi vrúcni ľudia, radi vám ukážu, ako žijú, vtiahnu vás do svojho sveta, predviesť svoje kultúrne zvyky, ponúknu vám svoje po domácky vyrobené ryžové víno, ktoré je veľmi chutné. Páry v tomto kmeni mávajú niekoľko svadieb. Prvá, to sú vlastne zásnuby, potom nasleduje druhá svadba a keď príde na svet dieťa, pokračujú v tradícii a nasleduje tretia svadba. Je možné, že ich bude aj viac, sú to akési stupne manželstva. Stále tu funguje systém dohadovania manželstiev rodičmi, ale sú aj výnimky a mladí sa berú z lásky, ale všetko záleží od prístupu rodiny.

Viem koľko potu odriekania a trápenia je pokiaľ sa z mladého človeka stane špičkový športovec, na ktorého meno sme potom všetci hrdí a ktorý šíri dobré meno našej vlasti hádam najviac- viac ako politici. Je jednoducho viditeľný mnohými ľuďmi- aj tými, ktorý sa politike nevenujú- dokonca politikov ani nemajú v láske.

 
 Dostať sa na špičku- znamená odriekanie a záťaž aj pre celú rodinu. Nie vždy sa totiž vynikajúci športovec narodí v rodine milionára. Rodičia veľa krát obetujú vlastné pohodlie, vlastnú kariéru- len aby ich dieťa dosiahlo úspech. Bez tejto obety by ani to najnadanejšie dieťa hádam nevyrástlo v špičkového športovca. Podpora okolia tam jednoducho musí byť. Ak nie rodičov, potom niekoho, kto vycíti, že má dočinenie so super talentom.
 
Až oveľa neskôr vstupujú do hry sponzori. Tí chcú byť viditeľní na tričkách, na dresoch,
na mantineloch – robia si reklamu.
 
V tom kolotoči zohrávajú vážnu úlohu tréneri a rozhodcovia.
Vynikajúci tréner je nielen odborne zdatní, ale je aj psychológom. Na turnajoch je pre hráčov otcom aj mamou v jednej osobe. Je na ňom veľká zodpovednosť za vývoj nielen športový, ale aj charakterový.
Rozhodcovia sú kapitolou samou o sebe. Jestvujú spravodliví, čestní a chcem veriť, že tých je väčšina. Sú ale aj takí, ktorí svojím zlým rozhodovaním kazia zmysel pre spravodlivosť u mladého športovca.
 
 Nemám na mysli úplatkárske aféry, ale bežné rozhodovanie- ktoré má byť nielen spravodlivé, ale aj nemá vnášať do zápasov zbytočnú nervozitu do vypätých situácii, ktoré sú na hrane. Nemá vo finálových zápasoch trestať niečo , čo sa netrestalo počas celého turnaja.

 
Príkladom takého nešťastného rozhodovania je  finálový zápas v tenise. Rozhodca, ktorý vie že v publiku sedí 20000 ľudí a z tohto počtu 19990 fandí domácej hráčke a on jej zoberie „ fiftín“
pre niečo ako nedovolený „ koučing“ situáciu podľa mňa nezvládol. Za roky rokúce čo sledujem tenis, som sa s tým nestretol. Urobiť teda taký krok proti hráčke domácej  je určite veľmi nešťastné. Zobralo to radosť zo zaslúženej výhry aj víťazke.

Možno aj vy sa práve rozhodujete nad kúpou domáceho zvieratka. Túžite po niečom, čo nevyžaduje až tak veľa vášho voľného času, starostlivosti, no aj napriek tomu sa chcete o niečo starať? Nie je potrebné, aby ste nad svojim výberom dlho premýšľali, pretože my poznáme odpoveď na túto otázku. Ideálnym riešením pre vás sú akváriové rybičky. Ide o nenáročné zvieratko, o ktoré sa zvládne starať aj úplný začiatočník. Nepotrebuje príliš veľa vašej starostlivosti a ak netúžite po veľkom akváriu s morskými rybkami, nie je ani tak finančne náročné.

Ak si chcete zaobstarať rybičky, budete potrebovať dostatočne veľké akvárium, teplomer, krmivo, rôznu dekoráciu, filter a v neposlednom rade aj rybičky. Keď som s chovom začínala ja, rozmýšľala som, aký druh rybičiek si zaobstarám. Napokon som sa rozhodla pre karasa zlatého, gupky a bojovnice. Mňa osobne najviac ohúrili bojovnice, pretože existujú v prenádherných farbách, majú neskutočne krásne plutvy a naozaj nie sú náročné na chov. Odporúča sa ich chovať po jednom, alebo s dvoma samičkami, pretože samci medzi sebou neustále zápasia. Rovnako ako iné zvieratá, aj oni potrebujú dostatočne veľké akvárium, aj keď v plávaní sú skôr považovaní za lenivcov.

Ako druhé som vyskúšala chovať karasy zlaté. Taktiež ma ohúrili svojimi farbami, ale tento druh rybky som si príliš neobľúbila. Sú to rybičky, ktoré obľubujú veľké množstvo krmiva a doslova nemajú dosť. V ich prípade hrozí veľké riziko prekŕmenia, pretože žerú, aj keď už majú krmiva dostatok. Avšak aj napriek tomu patria k veľmi obľúbeným a často kupovaným rybkám u začiatočníkov. Hoci som to s nimi skúšala niekoľkokrát, nakoniec som sa zaľúbila do celkom iného druhu. Naplno ma očarila gupka dúhová, a to nie len svojim sfarbením, ale aj tým, že som sa častokrát tešila z nových prírastkov v akváriu, pretože táto maličká, možno trochu nenápadná a pre niekoho aj nezaujímavá rybka sa veľmi rýchlo rozmnožuje. Z nových drobcov som sa vždy tešila a to je dôvod, prečo som pri chove tohto druhu aj ostala. Tak čo, vybrali ste si podľa nášho článku aj vy rybku svojich snov?

Možno si každý pod pojmom kultúra predstavuje niečo iné a pre každého to znamená inú vec, mali by ste sa jednoznačne zamyslieť nad tým, čo je pre vás naozaj podstatné a čo naozaj patrí k tomu, čo je okolo vás. Aj keď ide o kultúru, mali by ste myslieť na to, že to nie je len kultúra jednotlivých krajín, ale aj toho, ako sa správate k veciam, ktoré sú pre vás naozaj dôležité a podstatné, napríklad to, čo čítate, akú hudbu počúvate, ale aj to, aké filmy pozeráte.

Aj to patrí ku kultúre, aj keď to mnohí ľudia veľmi často a s obľubou vynechávajú. Možno ste si všimli, že niekedy je veľmi dôležité stáť si za tým, pretože to občas ľudia vnímajú len ako nejakú zábavu, ale je to oveľa, naozaj oveľa viac. A vy to určite veľmi dobre viete. Pretože nech sa deje čokoľvek, mali by ste si za svojimi záľubami stáť, a to aj v tých veľmi kritických chvíľach. Veď predsa nikdy neviete, čo sa môže stať a ako sa s tým môžete naozaj popasovať. Nie je to nič ťažké, tak prečo by ste na tom nemohli popracovať?

 
A viete, ktoré knihy sú pre vás na čítanie tie najlepšie? Je jasné, že každý má iný vkus a každému z nás sa páči iná forma „kultúry“ ale verte tomu, že niekedy je fajn nechať si od niekoho poradiť a urobiť niečo preto, aby ste sa proste mali lepšie a aby ste vedeli poriadne fungovať v každom jednom ohľade. Je len na vás, ako to skúsite a či to vôbec skúsite, ale mali by ste vždy myslieť na to, že kultúra je jednoducho veľmi dôležitá vec a jej aspekty nás sprevádzajú každý deň. Nie je to len o krajine. Je to o všeobecných veciach, na ktoré proste musíme myslieť a pamätať na to, prečo sú naozaj dôležité. Ale to už určite dávno viete a my sme vám to len tak zľahka pripomenuli. Verte tomu, že presne toto je veľmi dôležité, pretože sme sami sebe tvorci a sme osobnosti, na ktorých naozaj veľmi záleží.

Hlavne v dnešnej dobe už nie je ničím neobvyklým, že sa stretávame s cenzúrou niektorých videohier, alebo priamo ich stiahnutím z obehu. Je to spôsobené pestrosťou ich výberu, ako aj detailnou grafikou a bohatým dejom, ktorý je niekedy príliš detailný a zasahuje do deja, ktorého pointa nie je práve vítaná.

Dnes sme tak svedkami relatívne rozšírenej cenzúry tohto priemyslu. Mnohé hry sú síce zakázané len dočasne, pokiaľ neupravia svoju podobu či dej, niektoré aj napriek zákazu nájdeme voľne dostupné k stiahnutiu na internete, v menších prípadoch sa však titul stiahne z obehu úplne. Pre zaujímavosť stručne spomeniem, že cenzúra sa dotkla v niektorých krajinách napríklad titulov GTA, Tom Clancy’s Ghost Recon, Counter Strike, Mortal Kombat,… ale tieto tituly sú nám predsa dobre známe.

Preto vyberiem jednu videohru z čias Playstation 1, o ktorej ste zrejme ešte nepočuli, nakoľko jej cenzúra a zákaz bol definitívny. A to práve v dobe v najväčšej éry PS1, kedy zákaz pripadol možno tak na 1% zo všetkých vydaných titulov. No a práve toto je jedna z tej malinkej časti zakázaných hier tej doby, čo už o niečom svedčí,… jej podoba a dej tak museli byť skutočne v niečom extrémne nevhodné,… a boli. Išlo o titul z roku 1998 pre PS1 s názvom Thrill Kill.

Thrill Kill
Myslím si, že svojou podstatou, ale dokonca aj grafickou podobou by bola hra zakázané ešte aj dnes. Veď posúďte sami. Máte na výber 10 fiktívnych charakterov, najhoršiu zverbu ľudstva, ktorá prišla do pekla a tam bojuje medzi sebou o prežitie v brutálnom bojovom turnaji. Najznámejšou postavičkou v hre bola tkzv. Belladonna. Žena obľubujúca najbrutálnejšie sado-maso prakticky, ktorá zabila svojho muža i jeho milenku a nakoniec seba. Následne sa dostala do pekla so svojim kostýmom a brutálnymi "pomôckami". Svoje prakticky teraz využíva v boji. A to nie je všetko, môžete hrať i za kanibala, masového vraha zbierajúceho odlomené nohy svojich obetí,… no radšej už ani nebudem pokračovať. Gameplay z tejto videohry môžete nájsť i na youtube, čo je tak trochu záhada, nakoľko ide o skutočnú raritu.

Sama som majiteľkou psa, takže viem, že aj psy ťažko znášajú horúčavy. Naša fenka je strážny (domový) pes, tzn. že žije vlastne na dvore, a teda sa jej problém so zmenou klímy pri prechode z interiéru do voľnej prírody nedotýka. Naopak, bytové psy s tým môžu mať problém. Ako prežiť horúčavy bez ujmy na zdraví vám poradíme v nasledujúcich riadkoch.

 
Dostatočný prísun tekutín
Voda je základ, to platí nielen u ľudí, ale ani zvieratá bez nej nevydržia. Obzvlásť v lete je nutné zvýšiť príjem tekutín, tak aj psíkovi doprajte dosť čerstvej, ale nie ľadovej vody. Samozrejme, že to platí aj o psoch, ktoré majú misku na dvore, tiež im treba častejšie počas dňa vodu vymeniť, príp. doplniť.

Nie prechádzkam napoludnie!
Leto nás láka tráviť viac času so psom v prírode, na prechádzkach a pri rôznych aktivitách, ale pozor, najoptimálnejšie je s ním vybehnúť ráno alebo večer, pretože poludňajšie slnko je veľmi vyčerpávajúce  a môže dôjsť aj ku kolapsu. Na rozdiel od ľudí psy sa potia iba jazykom a na dôvažok ich srsť zachytáva viac tepla, tak na to myslite.

 
Doprajte mu aj sprchu
Neznesiteľné teplo pravdepodobne cíti aj váš miláčik, tak mu takisto doprajte malé osvieženie napr. tak, že mu postriekate srsť sprejovým osviežovačom alebo ho na chvíľu zabalíte do mokrého uteráka. Naša fenka napr. veľmi rada skáče pod prúd vody pri polievaní trávnika.

Pomôže plávanie aj zahrabávanie

Jedným zo spôsobov ochladzovania sa môže byť prehrabávanie a zahrabávanie sa psíka do pôdy. Ak sa dá, nebráňte mu v tom. Prírodné jazierko alebo bazén tiež môže byť možnosťou, kde sa vie ochladiť, a keďže psy radi plávajú, uľavíte mu a aj ho potešíte.

Zaparkované auto ako pasca

Hotové peklo musí psík prežívať, ak ho necháte v nevetranom zaparkovanom aute, hoci len na chvíľu.
Panika z uzatvoreného priestoru či hydratácia psa nemusí  byť to najhoršie, čo ho môže postihnúť, no ak zistíte, že nedýcha, už môže byť neskoro.
Myslite na tieto rady a prežijete so svojim psíkom príjemné, aktívne leto.

Každá kultúra má prevažne aj svoje náboženstvo a určité zvyky. Niektoré sa navzájom výrazne odlišujú, dokážeme ich tolerovať a z niektorých si možno berieme inšpiráciu. Podľa názvu zrejme budeme poznať rituál zvaný Voodoo. Vieme však presnejšie, o čo sa jedná? V článku sa budem snažiť, opísať to presnejšie. No inšpirovať sa ním dúfam nebudete, ide o rituál temných mágov.
Voodoo je rituál, ktorý má pôvod i pôsobisko v Afrike. Vykonávajú a vykonávali ho však iba malé percento obyvateľov a to tí, ktorí sa zaoberajú temnou mágiou. Zato v tento rituál verí hádam každý obyvateľ Afriky. Veria v jeho reálnosť a boja sa ho. A práve preto kladú na hroby svojich zosnulých príbuzných ťažké kamene.

•        Voodoo je totiž rituál, pomocou ktorého dotyčný mág dokáže prebudiť zosnulého a spraví z neho svojho súkromného otroka. Zo zosnulého sa teda stane zombie, akého vidíme vo filmoch. Otrokár mu môže dávať iba soľ a vodu, ak sa "zombie" naje mäsa, rozpamätá sa a s plačom odíde naspäť do hrobu. Nevymyslel som si to, presne v takýto postup mnohí veria a to aj s tým plačom a utečením naspäť do svojho hrobu.
Práve preto je kladenie ťažkých kameňov na hroby Afričanov už zaužívanou tradíciou, no hlavne veria, že ide o prevenciu, aby ich blízki mali večný kľud, aby ich niekto nezotročil. V nemalých prípadoch to však siaha až do extrému. Príbuzní strážia pri hobe so zbraňou, až pokiaľ nebude pravdepodobné, že sa telo rozložilo a nebude schopné výjsť z hrobu. V iných, extrémnejších prípadoch, telo pre istotu viackrát postrelia a zmrzačia.

Pár bádateľov a vzdelaných ľudí osobne túto komunitu navštíli a dokonca opisujú, ako sa im dotyčný chválil svojimi "zombie" otrokmi. Najskôr boli samozrejme pesimistickí, no ak ich zbadali na vlastné oči, skepsa ich opúšťala. Opisujú to ako nepríjemný zážitok, kedy videli ľudí, ktoré majú doslova mŕtve oči bez života a takisto aj celkový výraz tváre a nemotornú, pomalú chôdzu. Existuje aj zdokumentovaný prípad, ktorý je celkom známy. Okolo domu jednej africkej rodiny sa neustále prechádzala žena s dotrhaným odevom a očami, v ktorých bolo vidieť iba bielok. Ak rodina k žene prišla bližšie, rozpoznali v nej svoju príbuznú, ktorú pochovali pred cca tridsiatimi rokmi!

Ak idem okolo predajne a opravovne bicyklov a vidím vo výlohe tie nové "bajky", skrátka mi to nedá a so slinou z úst ich aspoň chvíľku prezerám očami. Je to skvelá novinka, na tom by som prešiel celé Slovensko! Hrubé a neznečiteľné kolesá včetne kvalitného plášťa, pevný rám, taký bicykel je ako stvorený pre cyklistiku a zvlášť, pokiaľ s ním chceme chodiť po horách, či po hrboľatom teréne. Skrátka takýto bicykel vyzerá nezničiteľne. Konkrétne mám na mysli dnešné nové bicykle, ktorým vravíme e-bike. A v podstate som zabudol spomenúť tú najpodstatnejšiu výhodu a funkciu týchto produktov a to fakt, že majú elektrický pohon!

V podstate ten elektrický pohon môžeme využiť naplno a tento nezničiteľný a dizajnovo perfektne spracovaný bicykel sa tak môže zmeniť na motorku! Pritom ma napadá ďalšia výhoda a to fakt, že k nemu nepotrebujeme žiaden vodičský preukaz. Teda vozíme sa na tomto dele poháňanom elektrickým motorom a to bez obmedzení týkajúcich sa vodičského preukazu! Je to výhoda i pre mladších, ktorí ešte vodičák spravený nemajú.

 Avšak na cyklistike je podstatné to, že sa rozhýbeme, zašportujeme si, pritom pochodíme dosť kilometrov. Teda využívať len elekrický pohon by bola v tomto smere póza. Taká zlatá stredná cesta tkvie v tom, vybrať sa na dlhšiu trasu. Bicyklujme koľko sa nám ráči, koľko vládzeme, potom sa môžeme pohrať s týmto elektrickým motorom. Vlastne môžeme ho využívať v móde, kedy bicyklujeme, no zároveň nám pomáha a zrýchľuje nás i tento motor. V prípade že budeme unavení, prepneme do stavu, kedy sa necháme len tak unášať, ako na motorke. Najzaúmavejšia však môže byť tá časť, v ktorej šlapeme, no využívame i motor. Musí to byť skvelá rýchlosť i zážitok z jazdy.

No má to zatiaľ veľkú nevýhodu, cenu. Je možné, aby sme si kúpili len samotný motor a skúsili si skonštruovať e-bike sami, avšak len samotný motor stojí okolo 500 Euro. Započítajte kvalitnú konštrukciu bickyla, to je ďalších 600 Euro. Tak sa nečudujem, že komplet zhotovený e-bike nás výjde minimálne tých 1100 Euro.